Umelecký smer minimalizmus sprevádzal kultúru 20. storočia. Ide o zaujímavý výtvarný smer, kedy krása spočíva v jednoduchosti. Cenili sa umelecké výtvory, ktoré vynikali svojou jednoduchosťou a minimalizmom. Teda vytvorte dielo, stavbu, maľbu,hudbu, ktorá obsahuje minimum farieb, vzorov, hudobných nástrojov a predmetov, no pritom musí zaujať a osloviť. Na umelecké stavby sa používal minimálny výber materiálu, v obrazoch sa používalo minimum vzorov a opakovali sa tie isté farby, hudba sa skladala z obmedzeného množstva nástrojov, pričom sa tóny opakovali. No aj napriek tomu spoločnosť toto umenie oslovilo. “ V jednoduchosti je krása“ je zrejme pravdivé tvrdenie. Myslím si, že ľudí tieto výtvory zaujali hlavne preto, že sa na ne dalo ľahko sústrediť. Neboli v nich okolité veci, ktoré by nás rozptylovali a odrádzali našu pozornosť od toho, čo je naozaj zaujímavé a krásne. Stavba bola zložená z minima materiálu, no na prvý pohľad sme videli, že má dokonalý tvar. Na obrázku sme videli málo vzorov a farieb, no ihneď vidíme jeho podstatu a krásnu, výstižnú maľbu. V hudbe počujeme malý počet nástrojov, no melódia a jednoduché tóny si rýchlo zapamätáme a cítime návykovú melódiu, ktorá je však príjemná. Teda niet divu, že tento smer zaujal mnohých ľudí a je veľkou súčasťou kultúry dvadsiateho storočia. Čo sa týka hudobného štýlu, ten znova ožil v osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch. V osemdesiatich rokoch má podobu tvorby na syntetizátoroch, ktoré boli v tej dobe populárne a každá moderná kapela ich skrátka musela mať. Nebol to však mix syntetizátorov s rockovými prvkami či new wave. Kapele stačilo, aby sa skladala z dvoch ľudí, niekedy šlo dokonca iba o jedného člena. Používal sa iba syntetizátor, pomocou ktorého kapely vydávali celú pesničku pár tých istých, opakujúcich sa tónov, či zvukových efektov. V deväťdesiatich rokoch však už bolo v móde Techno a House. Minimalizmus však spĺňal svoju úlohu i v tomto období, pomocou techno nástrojov.